S jubilujúcim Ladislavom Hanusom si okrúhle výročie pripomína aj jeho duchovné dieťa. Časopis Verbum oslávil v závere minulého roka 60. narodeniny. Prednedávnom vyšlo jeho jubilejné číslo.

Časopis pre kresťanskú kultúru, ako to stojí v jeho podtitulku dodnes, sa zrodil v historicky ťažkom, ale intelektuálne tvorivom období. Prvé číslo vyšlo v septembri 1946 a kým ho v marci 1948, hneď po februárovom uchopení moci, nestopli komunisti, vyšli necelé dva ročníky. Nestavalo sa na „zelenej lúke“. Verbum nadväzoval na časopis Obroda, ktorý v rokoch 1943 – 1944 redigoval Hanus. „Vítame túto revue, lebo nepochybujeme o tvorivých fondoch celej jej skupiny prispievateľov, a jedine to by sme si želali, aby dosiahla úrovne francúzskych katolíckych revuí súčasných, okolo ktorých sa sústredili mnohí, vskutku pokrokoví katolícki spisovatelia francúzski...,“ s nadšením privítal vznik Verbumu literárny kritik Jozef Felix.

Otcovia – zakladatelia

Rozhodnutie založiť časopis takéhoto typu sa zrodilo v máji 1946 na hrádockej fare, kde bol vtedy kaplánom Janko Silan. „Zišlo sa nás hodne. Peter Galan, Jožko Kútnik, Janko Švec, Cyril Dudáš, Vendelín Jankovič, Jožko Bánsky, všetkých neviem už vypočítať. Celé konzorcium predošlé, z Obrody, všetko bolo tuná spolu. Celebrovali sme, koncelebrácia ešte nebola v tých časoch. Tak sa mi vidí, že to bolo v izbe Janka Silana. Spísala sa zápisnica a založilo sa Verbum, Verbum ako nakladateľstvo aj ako časopis,“ spomína vo svojich Pamätiach svedka storočia, ktoré nedávno vyšli vo vydavateľstve LÚČ Ladislav Hanus. S pokorou priznáva aj to, že sám bol dosť skeptický k možnosti rozbehnúť takýto časopis. Nakoniec bol práve on – spolu s Jozefom Kútnikom-Šmálovom – tvorcom koncepcie časopisu, ktorý vychádzal z pozícií integrálneho kresťanského humanizmu. Po Kultúre a Obrode to bol už ich tretí spoločný projekt. Zodpovedným redaktorom bol dodnes žijúci košický kňaz Anton Harčár.Časopis sa vydával v Košiciach, kde bola k dispozícii malá biskupská tlačiareň nazývaná Alžbeta.

Prečo si slovenský časopis dal latinský názov? „Dnes už dosť dobre nevieme, kto dal pred desaťročiami tomuto košickému vydavateľstvu a časopisu také meno. Ale bol to dobrý počin, lebo kresťanská kultúra je slovo, slovo ľudské ale zároveň najmä Slovo Božie a primárne, je to Slovo, ktoré sa stalo Telom,“ vysvetlil na konferencii uskutočnenej pri príležitosti narodenín Verbumu Jozef Leščinský, ktorý v súčasnosti časopis rediguje. Časopis dodnes má aj vlastný znak: „...klasický erb s dvomi Petrovými skríženými kľúčmi, so symbolom božskej Trojice v podobe troch štylizovaných krížov a so symbolom Slovenska a jeho dnešného štátneho znaku: dvojkríža umiestneného na troch vŕškoch,“ dodal Leščinský.

Život časopisu

 „Práca prebiehala organizovane a plánovane. Boli redakčné schôdzky, hádam každý mesiac. Program každého čísla sa prediskutoval, ideovo, obsahovo aj personálne. Bola čoraz väčšia tendencia vydávať osobitné čísla, povedzme číslo o sakrálnom umení, filozofické, svetonáhľadové. Posledné dvojčíslo Verbumu bolo venované protestantskej otázke,“ spomína Hanus. Okrem kultúrno-filozofických štúdií prinášal portréty svetových spisovateľov (P. Claudel, F. Werfel, J. Cocteau, J. Maritain) a pôvodnú i prekladovú literárnu tvorbu. Prevažovali básnické príspevky, občas v ňom boli publikované aj prózy.

Aj keď Verbum bol publikačným orgánom druhej fázy katolíckej moderny, prispievali doň aj starší autori. Objavovali sa v ňom dnes už legendárne mená ako Silan, Haranta, Hlbina, Veigl, Motulko, Mihálik, Turčány, Strauss a ďalší. Súčasný znalec katolíckej moderny Július Pašteka však s jemnou výčitkou hovorí, že Verbum sa nestal mobilizujúcim vývinovým činiteľom povojnovej poézie v takej miere, ako sa očakávalo. Vydavateľstvo Verbum popri vydávaní časopisu v edícii Lux vydávalo aj básnické zbierky (napr. J. Silan Piesne zo Ždiaru, J. Motulko V mimózach vietor, J. Haranta V najkrajšej domovine).

„Víťazný február“ znamenal nielen smrť Verbumu, ale aj umlčanie nesmierne tvorivej a myšlienkovo zdatnej generácie katolíckych intelektuálov, ktorých nasledovníci dodnes na Slovensku chýbajú. Opäť slovami Ladislava Hanusa: „Verbum na Slovensku zavážilo, to bol orgán, ktorý mal autoritu, na Slovensku patril k najreprezentatívnejším. A najmä v tom bol jeho význam, že nový režim prišiel so svojím protináboženským programom, so svojou diktatúrou, ale istí katolícki činitelia sa ho nenaľakali, úplne nerušene išli za svojím cieľom, i keď sme mohli predvídať, že si to odnesieme! (...) V marci 1948 prišiel likvidovať Verbum zradný Jozef Straka. On hral vtedy také roly – zatváral biskupa Vojtaššáka, aj likvidoval vydavateľstvo Verbum. Čiže bol takým Drábom, mal ozaj, by som to povedal prekliatu minulosť tento nehodný kňaz. Ale nech ho Pán Boh súdi!“

Verbum dnes

Časopis aj vydavateľstvo sa podarilo oživiť až po štyridsiatich štyroch rokoch. Pri jeho znovuzrodení v roku 1992 stáli kardinál Ján Chryzostom Korec, biskup Peter Dubovský, Štefan Hanakovič, Michal Chuda, Ján Maga a ďalší. Časopis rediguje spomenutý Jozef Leščinský spolu s trinásťčlennou redakčnou radou, ktorú väčšinou tvoria vysokoškolskí docenti a profesori z Prešovskej a Katolíckej univerzity. Kým pred vojnou vychádzal Verbum desaťkrát do roka, dnes je to už len dvakrát. Aj táto skutočnosť naznačuje, že časopis, ktorý je dnes skôr odborným zborníkom, by potreboval chytiť druhý dych, omladiť redakčný aj prispievateľský kolektív, získať nových čitateľov, spestriť obsah, zdynamizovať grafiku.

Verbum bol napokon vždy časopisom, ktorý dokázal promptne odpovedať na spoločenské výzvy a potreby. K blahoželaniu tak treba priložiť prianie, aby to dokázal aj dnes.

                                                           Imrich Gazda

Vyšlo v týždenníku ZrNO.