Blogy

« Späť

Rudolf Dobiáš: Dostal som šancu vypovedať všetko

Bývalý politický väzeň, neskoršie robotník a autor rozhlasových hier. Už viac ako dvadsať rokov slobodný spisovateľ v plnom nasadení. Rudolf Dobiáš.

Zostavili ste tri diely publikácie Triedni nepriatelia. Ak by mali byť všetky osudy triednych nepriateľov komunizmu z územia Slovenska zaznamenané, koľko by takých dielov Vašej knihy vyšlo?

 

Absurdné číslo: približne tisíc.

 

Sám ste boli triednym nepriateľom, boli ste zatknutý v roku 1953. Prečo? Aký bol dôvod?

 

V decembri 1953 pán učiteľ miestne ľudovej školy objavil v učebnici jedného zo žiakov tzv. protištátny leták, karikatúru, na ktorej boli Stalin a Gottwald nakreslení ako sa smažia v pekle. Poznámka: V marci v tom roku títo dvaja predstavitelia komunistického režimu zomreli.

 

Odsúdili vás na 18 rokov. Ako sa dá s vedomím takéhoto vysokého trestu vôbec žiť? Je paradoxné, že takýto „hrdelný trest“ ste dostali ako 19-ročný.

 

Pomyslel som si, že keď vyjdem z väzenia budem mať 37 rokov a že to ešte nie je taká katastrofická perspektíva, aby som stratil záujem o život. .

 

Ako si môžeme predstaviť Jáchymov?

 

Bane, práca v hĺbkach približne 300-600  metrov pod zemou, rádioaktívne žiarenie, ktoré nevidíte, necítite, len vám vniká do kostí a čaká aj niekoľko desaťročí, kým zaútočí...

 

Čo Vám dodávalo silu vydržať a prežiť jáchymovské väzenie?

 

Skvelá spoločnosť, nádej, že komunizmus padne.

 

Ktorých zaujímavých ľudí ste stretli v Jáchymove?

 

Napríklad Antona Srholca, Jožka Šoltésa, Jiřího Dohalského, Luboša Blažeka, Antonína Suma, Ladislava Jehličku,  a desiatky ďalších

 

Kedy ste sa nakoniec dostali spoza mreží von?

 

V máji 1960.

 

Ako prežívala Vaše uväznenie Vaša rodina?

 

Našťastie som mal o 16 rokov mladšieho brata, ten bol potechou i útechou pre rodičov.

 

Aký bol návrat do reality? Dalo sa žiť „normálne“?

 

O osem mesiacov som na dva roky narukoval do technického práporu. Moja vojenská kvalifikácia: silničář - stavebník.

 

Po vojenskej službe ste si na živobytie zarábali ako robotník. Ako ste zvládali manuálnu prácu?

 

Po návrate z vojenskej služby som nemohol zohnať zamestnanie, dokonca ma odmietli zamestnať aj v Bani Cigeľ.  Potom som sa za závod Slovlik zaviazal odpracovať brigádu v Bani Mládeže v Novákoch. Po baníckom poldruha roku som dostal prácu vo výrobni kŕmneho droždia, kde som vydržal do r. 1974. Potom som odišiel na tzv. voľnú nohu, ale v medziobdobiach som robil kuriča v plynovej kotolni a dokonca aj vychovávateľa v Domove mládeže.

 

 

Ako sa žilo robotníkom za socializmu?

 

V jednom vtipe o Brežnevovi, Husákovi a blche, ktorú poskakuje po rokovacom stole a Brežnev ju zabije, na Husákovu otázku prečo ju nenechal žiť, Brežnev odpovie: Žiť môže, ale vyskakovať nesmie.

  

Čo znamenalo byť „príslušníkom robotníckej triedy“?

 

Nič. Bol to neškodný, nič neznamenajúci slogan. Moje tri deti mali v rodnom liste ako povolanie napísané: baník, robotník, spisovateľ. A predsa im to neuľahčilo prijatie na strednú školu. Najmä posledný musel absolvovať učňovku a potom sa prebíjal životom ako sa dalo, aby napokon pred dvomi rokmi (ako 37-ročný) absolvoval filozofickú fakultu.

 

Ako sa z robotníka stal autor rozhlasových hier? Písali ste najmä pre deti. Dosiahli ste s nimi aj mnoho úspechov. Je to paradox – ex-väzeň socializmu píšuci pre deti… Dovolili vám to?

 

Vďaka Pánu Bohu a troche talentu, ktorý mi dal som, som to skúsil. Našťastie to vyšlo. Ale bola to fuška...Našli sa ľudia, ktorí sa snažili mi to zakázať, ale našli sa aj ľudia, ktorí sa ma zastali. V rozhlase a v Mladých letách.

 

Ste človekom slova. Spisovateľom. Čo ste napísali počas jáchymovských dní?

 

Počas „jáchymovských dní“ som napísal zopár básničiek, ktoré sa stratili. Tam sa však nedalo písať niečo vážne, tobôž veľké. Všade bol niekto, kto mal za úlohu striehnuť, myslím tým zopár spoluväzňov, ktorí skočili na lep sľubu, že ich skôr prepustia na slobodu.

 

Dalo sa tvoriť za socializmu?

 

Dalo, ak ste, ako tá spomínaná blcha, nevyskakovali. A v rozprávke sa dalo veľa povedať. 

 

Ako sa Vám tvorilo po roku 1989? Slobodnejšie?

 

Nemám problémy. Dvadsať rokov som prežil v plnom nasadení. Som šťastný, že som dostal šancu vypovedať aj to, čo sa dovtedy nedalo.

 

Po revolúcii vznikol Slovenský denník ako orgán KDH. Nebolo omylom založiť stranícku tlač? Ako sa na existenciu tohto periodika pozeráte v súčasnosti?

 

V tom čase sme boli radi, že taký denník začal vychádzať, hoci pod značkou KDH. Pravdupovediac, zišiel by sa podobný týždenník, ktorý by z pozície kresťanskej demokracie  komentoval ekonomické, sociálne, politické, aj kultúrne dianie na Slovensku. Trochu moju predstavu spĺňa Hríbov .týždeň.

 

Čo ste robili 17. novembra 1989?

 

Od čias perestrojky som s napätím sledoval vývoj na politickej scéne, od leta 1989 pohyb na maďarsko-rakúskych hraniciach. Svätorečenie Anežky Českej...Potom som od dojatia plakal.

 

Čo budete robiť 17. novembra 2011?

 

Pravdepodobne budem v kúpeľoch.

 

Väčšina Slovákov naše štátne sviatky trávi športovými aktivitami, prácou okolo domu alebo spôsobom, ktorý jednoducho vôbec nepripomína štátny sviatok, iba deň voľna. Majú zmysel štátne sviatky? Ako by sa mohol sláviť 17. november tak, aby to nebol len oddychový deň v novembri, ale ako deň, ktorý mal a má svoj zmysel a hĺbku?

 

To by sme sa museli vrátiť k povinným oslavám ako to bolo za socializmu. Oslavou však môže byť aj voľná zábava, v novembri však sa nedá sláviť pod holým nebom, vtedy by mali mať pohotovosť kultúrne domy, divadlá, koncertné siene, pásma hudby a poézie, generačné stretnutia a pod.  

 

Prednedávnom sa uskutočnili Hanusove dni o symbole – zvlášť o symbole Novembra ´89. Aké symboly vznikli v Novembri ´89?

 

Symboly Novembra 89? Spomínam si len na stužky VPN, pieseň Sľúbili sme si lásku a najmä na OSOBNOSTI NOVEMBRA – F. Mikloško, V. Malý, V, Havel, M. Kňažko a i.

 

Čo je pre Vás symbolom Novembra ´89?

Vždy si spomeniem na Otčenáš Václava Malého na Letenskej pláni.

 

Čo chýba slovenskej slobode a slovenskej demokracii k dokonalosti?

Nič a nikdy nebude dokonalé. Najmä politika a politická prax.  Nedokonalí ľudia z veľkých ideí obyčajne urobia karikatúry zamýšľaného cieľa.

 

Matúš Demko

 

Zdroj fotiek:

www.mestskakniznicabojnice.sk

blog.peterazorphotography.com

www.martinus.sk