To, že médiá vplývajú na spoločnosť, je pre nás už samozrejmosťou. Ale akým spôsobom sa tak deje? A platí to aj naopak? Môže spoločnosť vplývať na médiá

Tieto a mnohé ďalšie otázky skúma už 40 rokov významný teoretik médií Denis McQuail. Prednáša na univerzitách v Amsterdame a Southamptone. Venuje sa výskumu v oblasti masových médií. Zaoberá sa teóriou masovej komunikácie, politickou komunikáciou, publikom, mediálnou politikou a normatívnou teóriou tlače. Upozorňuje publikum na
výhody a nebezpečenstvá masovej komunikácie. Z jeho prác treba spomenúť Komunikačné modely (Communication Models), Teóriu masovej komunikácie (Mass Communication Theory) alebo Pretváranie médií (Media Performance).

Moc médií

Podľa McQuaila sa už od 17. storočia noviny považujú buď za legitímny prostriedok opozície k zavedenému mocenskému  usporiadaniu alebo za nástroj politickej liberalizácie a sociálne ekonomického pokroku. Zvyčajne boli noviny považované za oboje. Postoje k funkciám médií sú rôzne, rovnako  aj postoj verejných činiteľov k médiám. Isté je, že viaceré prístupy sa zhodujú v jednom – médiá slúžia ako nástroj moci. V období komunizmu žiarila propaganda vládnucej strany z každých novín, rozhlasu a televízie. Takže nie nadarmo sa hovorí, že štvrtou zložkou moci po vládnej, zákonodarnej a súdnej je moc médií... McQuail zdôrazňuje, že médiá majú byť objektívne. Hovorí: „Objektivita si vyžaduje poctivosť a nediskriminačný postoj k zdrojom informácií aj k predmetom spravodajstva – so všetkým by sa malo zaobchádzať podľa rovnakých meradiel. Ak sú v hre navzájom si odporujúce fakty a inak sú všetky okolnosti rovnaké, mali by byť rôzne uhly pohľadov poňaté ako rovnako platné a relevantné. Objektívne konanie a prezentáciu možno v praxi dosiahnuť poskytnutím rovnakého priestoru alebo času rôznym názorom na fakty či na ich odlišné podoby."

Za riadkami

No nielen to. V hre sú totiž aj veci „medzi riadkami“, a o tom často možno netušia  ani samotní novinári. Napríklad už len výberom jazykových prostriedkov môžu navádzať publikum, aby si danú informáciu interpretovalo nimi želaným spôsobom. Istá novinová správa môže byť napísaná tak, aby Majú médiá v rukách moc alebo má moc v rukách médiá? To, že médiá vplývajú na spoločnosť, je pre nás už samozrejmosťou. Ale akým spôsobom sa tak deje? A platí to aj naopak? Môže spoločnosť vplývať na médiá? v podvedomí čitateľa vybudovala istý názor, hoci na prvý pohľad sa môže zdať objektívna a bezchybná. Mnohé fakty v médiách naberajú štatút tzv. mediálnych faktov. McQuail mediálny fakt definuje ako informáciu, ktorú čiastočne alebo kompletne tvoria médiá. Napríklad stačí, ak sa v niektorých novinách úmyselne alebo nechtiac uverejní nejaká nepravdivá
informácia prezentovaná ako fakt. Ide pritom o fámu, „kačicu“, no tú môžu ďalšie médiá prebrať s tým, že sa spoliehajú na dané médium.

Elena Jančušková
Autorka je redaktorkou Rádia 7. Príspevok vznikol v spolupráci s novinárskym združením Network Slovakia. Spracované podľa knihy Denis McQuail: Úvod do teorie masové komunikace, Portál, Praha1999