« Späť

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Novej evanjelizácie

Predstavujeme vám spoločenstvá ZKSM - Spoločenstvo Novej evanjelizácie

 

 

 

 

 

 

 

 

Pali, mnoho spoločenstiev na Slovensku má vo svojej vízii evanjelizačný rozmer. Tvoje spoločenstvo má evanjelizáciu dokonca priamo v názve. Čo majú spoločné nová evanjelizácia a spoločenstvo? Potrebujeme dnes ešte evanjelizáciu a spoločenstvá na Slovensku?

Nie len že potrebujeme, ale je to nevyhnutné. Ak cirkev neevanjelizuje, spreneveruje sa svojmu vlastnému poslaniu, ktoré jej zadal jej Spasiteľ. A podľa jej evanjelizačného zápalu, môžeme tiež vidieť, nakoľko žije v Jeho láske.

Veď nás ženie Alt. spája, usmerňuje, má v moci Kristova láska, nás, čo sme pochopili, že ak jeden zomrel za všetkých, všetci zomreli. A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.  (2Kor 5,14-15)

Prvú exhortáciu (slovo exhortácia  je po latinsky „napomenutie“), ktorú pápež František napísal je Evangelii gaudium – Radosť z evanjelia. Hneď v prvom bode napísal:

V tejto exhortácii sa chcem obrátiť na kresťanských veriacich, aby som ich pozval do novej etapy evanjelizácie plnej radosti a naznačil cesty napredovania Cirkvi v budúcich rokoch.

Druhý Vatikánsky koncil zadefinoval farnosť ako spoločenstvo spoločenstiev. Ak chceme vidieť farnosť ako živý organizmus, potrebujeme neustále povzbudzovať ľudí žiť spoločenstvo. A ak dobre prežívame sv. omšu, tak jej ovocie by mala byť túžba vyhľadávať a žiť spoločenstvo. Jeden z názvov sv. omše je totiž aj Communio.

Keď hovoríme o spoločenstve, tak určite môžeme povedať, že každé spoločenstvo si nesie istú špecifickú vlastnosť, niečo, čo charakterizuje dané spoločenstvo. V čom ty vidíš takúto jedinečnosť vášho spoločenstva a čo by si chcel, aby si ľudia predstavili, keď sa povie Spoločenstvo novej evanjelizácie?

Aby si predstavili ľudí, ktorí keď stretnú, odchádzajú povzbudení. Evanjelium je dobrá správa a ja túžim, aby sme boli ľudia plní dobrých správ. Aby ľudia vedeli, že keď sa majú ťažko, alebo keď prechádzajú púšťou života, budú chcieť stretnúť niekoho zo spoločenstva Novej Evanjelizácie. Lebo On bude pre nich povzbudením, potešením,... jednoducho dobrou správou.

 

S akými najväčšími výzvami i prekážkami sa ako spoločenstvo stretávate pri evanjelizácii? Čo je vašou najväčšou motiváciou evanjelizovať, odkiaľ čerpáte odhodlanie a silu?

Najväčšou prekážkou je pýcha človeka. Ak si človek myslí, že všetko vie, lebo, napr. chodí do kostola od malička. Takýchto ľudí Písmo nazýva pokrytcami alebo farizejmi.

Ježiš povedal farizejom: „Mýtnici a hriešnici vás predbiehajú do Božieho kráľovstva.“

Prečo? Lebo oni si uvedomovali, že majú problém. Že hriech ich ničí, ale oni nemajú silu zmeniť svoj život. A preto boli hladní. Čudujem sa, ako je možné, že farizeji chodili okolo Svetla sveta a nevideli ho... Jednoducho vždy platí, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.

A odhodlanie evanjelizovať čerpáme od Pána, ktorý k nám prichádza tak mnohými spôsobmi, napr. cez osobnú modlitbu, cez spoločenstvo, cez Božie Slovo, cez sviatosti, cez konferencie a pozvaných rečníkov.

 

Doba, v ktorej žijeme, je veľmi dynamická. Svet sa mení každý deň a s ním aj svet mladých, čo zvyšuje nároky na ich evanjelizáciu i pastoráciu. Čo by sme mali robiť, aby sme sa ako spoločenstvá dokázali mladým priblížiť, zaujať ich či osloviť? 

Nová Evanjelizácia nie je nová v tom, že je to nové evanjelium. Biblia hovorí, že Kristus je túžbou národov. V jeho prítomnosti nie je nič prirodzenejšie, ako Ho uctievať a stáť v úžase.

Ježiš povedal v Lukášovom evanjeliu 16,16: „Zákon a proroci sú až po Jána. Odvtedy sa ohlasuje Božie kráľovstvo a každý sa doň násilne tlačí.“

Čo ak miera našej žatvy závisí od evanjelia, ktoré ohlasujeme? Ježiš povedal, že ľudia sa do kráľovstva tlačia. Nie je teda chyba v tom, čo ohlasujeme a ako ohlasujeme? Takže ak chceme osloviť mladých, potrebujeme byť evanjeliom oslovení my sami. Mladí ľudia vidia, či to, čo hovoríme, je autentické, alebo len niečo naučené.

Druhá vec je to, že doba sa mení, a preto sa potrebujú meniť aj spôsoby ako ohlasujeme. Moja generácia (mám 36rokov) vyrastala v tom, že nám rodičia čítali na dobrú noc rozprávky. Preto sme schopní počúvať aj dlhé prednášky. No táto generácia vyrastá na Youtube a Facebooku. Teda obrazy, fotky a videá. Aj my ako ohlasovatelia musíme vziať do úvahy, že táto generácia viac vníma obrazom než sluchom. A určite je toho ešte omnoho viac, na čo by sme prišli, keby sme o tom premýšľali, no nám sa nechce meniť. Vidím to na sebe. Čím som starší, som stále viac konzervatívnejší. Viete aký som mal problém prejsť z klasického tlačidlového mobilu na dotykový? Odolával som až dovtedy, kým v ponuke môjho operátora už tlačidlové telefóny neboli. Tak som si ho napokon musel zmeniť. Kiež by sme boli ochotní meniť sa, keď ide o spásu mladých ľudí, kiež by sme neboli takí ťarbaví srdcom.

 

V čom vidíš najväčší hlad mladých na Slovensku?

Hlad po autentickosti. Žijeme vo virtuálnej dobe. Virtuálne vzťahy, virtuálne „lajky“, všetko zverejňujeme na Facebooku. Ale chýbajú nám skutočné vzťahy, trpíme pocitom menejcennosti a nevieme sa jeden pred druhým otvoriť.

Hlad po pravom otcovstve a materstve. Kedykoľvek sme robili pre mladých ľudí tému o otcovstve a materstve, vzťahoch a odpustení, vždy boli otvorení a prišli pre modlitbu a otcovské objatie. Aj im veľmi záleží na ich rodičoch.

 

Keď sa pozrieš na spoločenstvá na Slovensku, čo vidíš? Čo by si chcel vidieť o desať rokov?

V prvom rade som nadšený z toho, že je ich tak veľa. Som nadšený z toho, ako rýchlo napredujú. Majú oveľa viac príležitostí na rast vo viere ako sme mali my.

To čo by som chcel vidieť za 10 rokov je, aby spoločenstvá rozmýšľali inak. Aby ich modlitba nebola len o tom, že chceme zažiť Božiu prítomnosť na našom stretku. Ale aby rozmýšľali a modlili sa, ako priniesť Božiu prítomnosť do ich škôl, práce a mesta, aby sa modlili za problémy tohto sveta viac, ako za naplnenie ich túžob.

 

Téma spoločenstva sa akoby nevyhnutne spájala s témou služby. Pojem služobník však dnes nadobúda viacero významov a mnohí by si radi vybrali službu, ktorá so sebou prináša istú exkluzivitu alebo zviditeľnenie sa. Akoby si charakterizoval autentického služobníka a autentickú službu v spoločenstve?  Čo je pre skutočnú službu nevyhnutne potrebné?

Služba je postoj srdca. Človekovi so služobným duchom by malo byť jedno, či drží mikrofón, alebo metlu. Dôležité je to, že môže niečo pre niekoho urobiť.

Dve veci sú k službe kľúčové:

„Pokorte sa pod mocnú ruku Božiu a on vás svojim časom povýši“ – tí, ktorí nehľadajú povýšenie, budú nakoniec povýšení Bohom ešte vyššie, ako by sa dostali sami.

„Boh vidí v skrytosti“ – V živote nedostaneme za všetko „lajk“, a my sa musíme naučiť robiť veci aj bez toho, že to niekto vidí a ocení. Robiť veci ako pre Pána.

 

Čo je v tvojej službe – otca, vedúceho spoločenstva, rečníka,... pre teba najdôležitejšie? Čo ti v službe prináša najväčšiu radosť?

Citát, ktorý chcem, aby stelesňoval môj život je tento: Kto videl mňa, videl Otca.

Chcem poznať Otca, ako ho poznal Ježiš, byť premenený Jeho Duchom na obraz Krista, a tak ho reprezentovať v tomto svete, aby môj život bol na chválu a slávu Jeho milosti. Ak neviem žiť svoje otcovstvo, nebudem vedieť byť ani dobrý líder. Sv. Pavol dáva Timotejovi jasné inštrukcie o tom, kto môže byť líder. Jedným z kritérií je mať v poriadku svoju domácnosť. Ako môžem viesť spoločenstvo (Božiu rodinu) do modlitby, ak neviem do modlitby viesť svoju rodinu?

A najväčšiu radosť mám vtedy, keď vidím ľudí, ktorí sú dojatí Bohom a sú ochotní dať mu celý život.

 

Na záver ešte jedna otázka: Čo je tvojou najväčšou túžbou, čo by si chcel ako vedúci najviac vyprosiť od Pána pre tvoje spoločenstvo?

Myslím, že je to citát z listu Efezanom 3,14-21 a Kolosanom 1,28-29. A tak si otvorte Biblie, drahí čitatelia, a premodlite tie citáty :)

 

Viac